S bratovým kamošom to bolo fajn

Erotická poviedka

Jedného večera mi prišla správa: „Čau kočka, dlho sme si nepísali, nechceš mi poslať nejakú
tú fotku?“
Marek bol kamoš môjho brata Samuela. Neviem teraz presne či spolužiak alebo len známy z
futbalu, ale bolo mi to jedno. Býval tu každú chvíľu. Ak tu bol Samo, bola veľká
pravdepodobnosť, že tu bol aj Marek. Skamarátili sme sa pomerne rýchlo, dali sme si na seba
číslo, vymenili sme sociálne siete a začali si písať aj mimo osobné stretnutia. Spočiatku bol
veľmi milý, dával mi komplimenty, snažil sa ma zabaviť a rozosmiať ma. Netrvalo však dlho
a začal ma obdarúvať rôznymi úchylnými poznámkami. Pravdupovediac sa mi to páčilo, mala
som 17 a žiadnu známosť som nikdy predtým nemala. Také slová od chlapca ma
nepohoršovali, skôr mi lichotili.
Snažila som sa o podobné veci aj ja. Začali sme sa navzájom kamarátsky provokovať a takto
to išlo asi tri alebo štyri mesiace.
Jedného dňa, keď sme si písali tak ako každý iný deň, mi však Marek zrazu poslal fotku. Bola
na nej jeho dolná polovica tela, oblečená, samozrejme. Čo mi ale neušlo bola guča v jeho
nohaviciach. Ak mám byť úprimná, vzrušilo ma to. Vždy som o takýchto veciach len videla
filmy alebo čítala knihy, ale zažiť to bol úplne iný pocit. V tej chvíli ma však úplne vyviedol z
miery, nevedela som čo spraviť, čo napísať.
„Čo to tam máš?“ hlúpo som sa spýtala. Samozrejme, že som vedela čo to je, len som ho
chcela trochu vyprovokovať.
„Niečo, čo by sa ti mohlo páčiť ;)“ odpísal Marek.
„A to vieš ako?“
„Chceš niečo skúsiť?“ spýtal sa ma. Chvíľu som prestala písať, nevedela som vôbec čo robiť
a ako reagovať.
„Možno?“ neisto som stlačila tlačidlo „odoslať“. V momente mi telefón začal vibrovať a na
displeji som zbadala, že mi volá Marek. Zľakla som sa a rýchlo hovor vypla.
„No tak, kočka. Dáme call a poviem ti, čo robiť. Chcem ťa počuť.“
Druhé zvonenie som teda prijala, ale ostala som ticho.
„Kočka?“ V telefóne sa ozval jeho hlboký hlas. Takto v noci mi spôsoboval zimomriavky po
tele.
„Marek, preboha, nevolaj ma kočka, vieš, že to nemám rada,“ odvrkla som mu.
„Faaajn,“ zatiahol. Obaja sme ostali na chvíľu ticho.
„Takže, hlavne sa ničoho neboj, dobre?“ šepol potichu. Zneistela som.

„Báť sa? Čo chceš robiť?“
„Len sprav, čo ti poviem, nepýtaj sa ma žiadne otázky a počúvaj ma, áno?“ Opäť som ostala
ticho.
„Ela?“ spýtal sa ma.
„Áno, budem ťa počúvať.“ vydýchla som.
„Len chcem dopredu vedieť, že to chceš TY sama, ak sa ti to nebude páčiť, pokojne mi
povedz. Prestaneme a ak budeš chcieť, môžeme sa len rozprávať.“
„Okej,“ rezignovala som.
„Dobre, takže… Povedz mi, čo práve teraz robíš? Vlastne je to jedno, proste si ľahni na
posteľ.“
„Čo to má spoločné s-?“
„Povedal som žiadne otázky z tvojej strany.“ potichu zavrčal do slúchadla.
„Bože.“ zamrmlala som si popod nos.
„Povedz mi, čo máš na sebe. Podrobne všetko opíš.“ Chvíľu som váhala, ale nakoniec som
tak spravila.
„Uh, no dobre. Mám na sebe čierne tepláky, červenú mikinu a biele ponožky.“
„Čo máš pod tým?“ pýtal sa ďalej. 
„Čierne nohavičky?“
„To čo som práve počul bola otázka?“ spýtal sa ma.
„Nie.“ odvrkla som.
„No dobre. A čo podprsenka?“
„Nemám.“
„Nemáš? Bežne chodíš takto po dome?“ prekvapene sa ma spýtal.
„Nič o nás ženách nevieš,“ zasmiala som sa, „v súkromí je príjemnejšie chodiť bez
podprsenky.“
„Dobre teda. Teraz chcem, aby si si rukou zašla pod mikinu, prešla si ňou po prsiach a začala
sa s nimi hrať. Hádam vieš ako, však?“ spýtal sa ma.

„Mhm,“ zaklamala som. Vôbec som netušila, čo presne myslí. Potichu sa zasmial.
„Prejdi si rukou najprv po prsiach, krúž si prstami okolo bradaviek a slabo za ne potiahni.
Teraz si predstav, že toto je moja ruka a všetko ti robím ja. Nie je to príjemné?“ pomaly mi
rozprával, čo mám robiť a čakal, ako zareagujem. Ja som však celú dobu bola ticho. Po
chvíľke sa opäť ozval.
„Ela? Prosím, aspoň to skús. Povedz, ako sa pri tom cítiš?“ dobýjal sa Marek odpovede.
Zneistela som a zhlboka sa nadýchla. Rukou som si opatrne vošla pod tričko tak, ako mi
hovoril. Pod dotykom ruky moje bradavky takmer okamžite stvrdli. Zachvela som sa, privrela
som oči. Nevedome som otvorila dlaň a začala si masírovať celý prsník, následne aj ten
druhý. 
„Hej, je to fajn. Cítim sa fajn,“ vydýchla som. 
„Chceš pokračovať?“ spýtal sa ešte tichšie. Ani som si neuvedomila, že sa stále hrám so
svojimi prsiami. Na jeho otázku som súhlasne prikývla hlavou. Až neskôr som si uvedomila,
že ma vidieť nemôže, a tak som mu len kladne odpovedala „Áno.“
„Dobre. Končekmi prstov si pomaly prejdi dole od pŕs, cez bruško, až dole. Máš zatvorené
oči?“
„Nie.“
„Tak si ich zatvor alebo si daj cez ne šatku. Uvidíš, so šatkou ten zážitok bude oveľa lepší,“
poradil mi. Tou šatkou som si nebola istá, ale viem, že oči by som zatvorené neudržala, takže
som to riskla. Povedala som Marekovi nech mi dá trochu času, zo stoličky vzala bandanu a
uviazala si ju okolo očí. Nahmatala som telefón a ozvala sa mu.
„Super, takže môžeme pokračovať?“ natešene sa spýtal.
„Myslím, že hej,“ nepohodlne som sa v posteli zamrvila a čakala, čo povie ďalej. 
„Dobre, takže ešte raz. Pomaly si rukou zájdi dole.“ Spravila som to, čo mi povedal. Ruka mi
vkĺzla pod nohavičky a mnou prešla triaška. Všade som cítila chaos. Nielen v mojej hlave, ale
aj v celom tele. Zrazu som nevedela, čo robím. Či to robím dobre alebo zle, čo sa so mnou
deje počas toho, ako nič nevidím.
„Zatiaľ v pohode?“ ozvalo sa z telefónu. 
„Myslím, že potrebujem trochu času.“ neisto som zašepkala.
„Chceš teraz skončiť, alebo-“ zmätene sa ma pýtal Marek.
„Nie, ja len… je to pre mňa nové.“ vydýchla som.
„Počkaj, chceš mi povedať, že si doteraz nikdy nemasturbovala?“

„No… nie. Prečo by som mala?“
„Až to skúsiš, pochopíš. Som rád, že som to práve ja, kto ti pomôže objaviť tieto nové veci,“
aj cez telefón som počula že to, čo práve povedal, povedal s úškrnom. 
„Prestaň, teraz sa cítim ako nejaké malé decko,“ nevedomky som odula pery ako malé dieťa.
Možno ním aj som.
„Ale je to zlaté,“ zasmial sa, no vzápätí zvážnel.
„Ela, naozaj ti to nijako neprekáža?“
„Čuš a povedz mi, čo mám robiť. Chcem to skúsiť,“ odvetila som roztraseným hlasom.
„Dobre. Zájdi si teda rukou dole. Ak chceš, môžeme sa počas toho rozprávať o obyčajných
veciach, aby ti neprišlo to ticho nepríjemné. Chceš sa rozprávať?“
„Asi hej.“ Znelo to ako dobrý nápad. Možno to odvedie moju pozornosť preč.
„Vieš, čo sa dnes stalo? Boli sme s chalanmi na obede, rozprávali sme sa, a zrazu len
počujeme strašný krik. Pozreli sme sa, čo sa deje, a to profesorka sa šmykla a nedojedený
obed skončil na jej kožuchu,“ zašepkal do telefónu Marek a ja som sa zasmiala. Rukou som sa
hrala s nohavičkami, ťahala za ne, odťahovala ich.
„Musela vyzerať strašne,“ zašepkala som s úsmevom. Už som bola v nohavičkách, tak som si
len rukou prechádzala po svojom „vchode“. Po tele mi prebehla husia koža.
„Aj vyzerala… Ela?“
„Mhm, áno?“
„Počujem, že sa ti to páči. Chceš pokračovať?“ uchechtol sa. Síce som ho nevidela, no nejako
som tušila, že sa usmieva. 
„Bude to bolieť?“
„Nebuď taká vystrašená, spravil som ti niekedy niečo, čo ťa bolelo?“
„Nie.“
„Tak mi dôveruj,“ hlesol. Naopak, ja som sa zhlboka nadýchla. Vedela som, niekde v hĺbke
svojho vnútra som tušila, že by mi neublížil, no strach z akejkoľvek bolesti vo mne pretrvával
už odmalička.
„Teraz choď prostredníkom dovnútra. Ak chceš, daj si čas. Kľudne to skús pomaly, dobre?
Potom pomalým pohybom dovnútra a von.“ Jeho hlas bol zrazu iný. Bol stále kľudný, ale
zdalo sa mi, že viac zachrípnutý.

Ruku som natiahla trochu viac dopredu a prstom som sa pomaly dostávala hlbšie.
Prostredníkom som sa pomaly dostala až úplne dovnútra. Nič také úžasné som však necítila. 
„Raz som sa bavil s kamošom o tom prečo.“ Nejako som sa stratila v tej spleti slov a jeho
monológ som vnímala len ako šum v pozadí. Moju pozornosť zaberala práca ruky a jej
opakovaný pohyb dnu a von. Dnu, a potom opäť von.
V hlave sa mi vybavila predstava Mareka a jeho rúk, bažiacich po mojom tele. Jeho veľké
dlane na mojom tele. Jeho dych splývajúci s mojím. Jeho telo nad mojím a opäť jeho ruka
medzi mojimi nohami. Nevedela som zastaviť tie predstavy. Šatka moju fantáziu len
podporovala.
„Och, toto mi nerob,“ nervózne sa zasmial. Nechápala som, o čom hovorí. Až moje druhé
vzdychnutie ma utvrdilo v tom, čo som si myslela.
„Prepáč.“
„Nie! Nie, je to v poriadku. Ja… len… pokojne pokračuj, vôbec mi to nevadí,“ zakoktal sa.
„Vážne?“
„Jasné. Len ma to dosť vzrušuje, vieš,“ opäť sa zasmial tak ako predtým.
Jeho slová som viac nevnímala. V hlave sa mi stále opakovala predstava jeho a mňa v jednej
posteli. Ani neviem, či som bola veľmi hlasná, no v tú chvíľu ma to netrápilo. Páčilo sa mi to,
užívala som si to.
„Kurva, Ela, ani nevieš ako ma vzrušuje predstava teba v tvojej izbe,“ zachrapčal ešte hlbšie
ako predtým. Po tele mi opäť prebehla husia koža. 
„Vieš si predstaviť, aký nadržaný som? Ako veľmi túžim po tebe a tvojom drobnom tele?“ So
šatkou na očiach som nič nevidela, a tak som jeho hlas vnímala viac ako inokedy. Už však
nebol príjemný. Stával sa skôr vzrušujúcim. V telefóne ostalo ticho, no sem tam som počula
jeho tiché vzdychy, ktoré ma dráždili ešte viac.
Snažila som sa nerobiť veľmi hluk a nevzdychať nahlas, keďže všetci spali. Alebo teda mali
by.
…
Orgazmus sa mi veľmi páčil. Bola to pre mňa obrovská úľava, nemyslela som na nič, len na
moje zvierajúce sa lono a trasúce sa nohy. Celé moje telo sa zrazu uvoľnilo, cítila som sa ako
želatína.
Ostalo ticho. Dala som si dole šatku. Po chvíli sa ozval Marek.
„Bolo to…“

„Fajn. Bolo to fajn,“ zakoktala som. Bola som si istá, že v tú chvíľu som bola celá červená.